Krakov (Kraków): Magdalena Michniewska. Rośliny w małopolskim gotyckim malarstwie tablicowym 1420 – 1540

Nová kniha krakovského vydavateľstva Societas Vistulana prináša komplexnú analýzu zobrazovania rastlín v gotickom tabuľovom maliarstve, ktoré vznikli v Malopoľsku v rozmedzí rokov 1420 – 1540. Publikácia vychádza z diplomovej práce autorky, napísanej v roku 2009 v Ústave dejín umenia Jagelovskej univerzity (Instytut Historii Sztuki Uniwersytetu Jagiellońskiego). Vytýčené časové obdobie sa kryje s najčastejšie prijímaným obdobím pretrvávania gotických foriem v malopoľskom tabuľovom maliarstve. Na tomto poli sa najviac zaslúžil Jerzy Gadomski najmä svojimi tromi zväzkami o gotickom malpoľskom maliarstve (1981, 1988, 1995). Jedným z vážnejších problémov, s ktorými sa autorka počas svojich výskumov stretla, bola identifikácia jednotlivých druhov rastlín, ktoré sú často štylizované a ťažko je ich rozoznať. Nie všetky rastliny zobrazené na drevených tabuliach môžu byť pôvodné, čo platí najmä pre kvitnúce lúky v mariánskych obrazoch.

Autorka zdôrazňuje, že najexponovanejšou a častou poškodenou časťou bola dolná časť obrazu, kde bola flóra najčastejšie zobrazovaná. Chýbajúce časti rastlín mohli byť niekedy doplnené počas reštaurátorských prác. Príkladom je obraz Bolestnej Matky Božej z kostola františkánov v Krakove, do ktorého bola počas reštaurovania v roku 1999 domaľovaná značná časť lúky s rastlinami, ktoré sa nenachádzali v pôvodnej vrstve. Poškodená bola taktiež Panna Mária s Dieťaťom v dedine Nowosielce Przeworskie, reštaurovaná na začiatku 20. storočia a neskôr v roku 2007. Úsilím autorky bolo opísať len tie obrazy, ktoré boli vykonané stredovekými umelcami; preskúmanie reštaurátorských dokumentácií všetkých diel nebolo možné. Dôležitou časťou knihy je objasnenie významu rastlín v jednotlivých scénach, ale taktiež zdroje inšpirácií zobrazovania rastlín (vznik stredovekých herbárov).

Prvá kapitola sa venuje histórii a stavu výskumu danej problematiky. Historiografia zobrazovania rastlín v malopoľskom tabuľovom maliarstve nie je bohatá. Flóra býva často spomínaná len v skratke, pri opisoch jednotlivých umeleckých diel. Najstaršie výskumy siahajú do medzivojnového obdobia, keď sa pozornosť bádateľov koncentrovala na maľované zobrazovanie rastlín umiestnenými v pozadí nízkych reliéfov na oltári Wita Stwosza v Krakove. Władysław Szafer, krakovský botanik, ako prvý rozoznal a opísal rastliny v tomto oltári. Najnovšími postupmi vo výskume nad danou problematikou je práca kňaza Stanisława Kobielusa, majúca charakter lexikónu a pojednáva symboliku rastlín.

V druhej kapitole sa pozornosť autorky sústredí na premeny zobrazovania rastlín v malopoľskom tabuľovom maliarstve. Kapitola je štruktúrovaná chronologicky – od prvých predstavení rastlín po prvú polovicu 16. Storočia. Najstarším príkladom narábania s rastlinnými elementmi je epitaf Wierzbięty z Branic (datovanie pred r. 1425). Z obdobia rokov 1440 – 1460 autorka uvádza medzi iným také diela, ako triptych z Ptaszkowej, triptych Matky Božej v Przydonicy, Oplakávanie zo Živca, Oplakávanie z Chomranic a Oplakávanie z Czarnego Potoku. Podkapitola „Twórcy nowego realizmu“ sa zaoberá bližšou analýzou dominikánskeho triptychu z Krakova (okolo r. 1465). Tento triptych je považovaný za dielo, ktorým začína nové obdobie v malopoľskom tabuľovom maliarstve 15. storočia – neskorogotický realizmus. Zobrazenie rastlín je v prípade tohto triptychu nie veľmi rozvinuté, pozornosť tvorcu sa zamerala len na namaľovanie schematických stromov. Iným príkladom „nového realizmu“ je triptych Svätej Trojice z wawelskej katedrály, kde boli namaľované štyri chóry svätých, stojacich na netypických pre krakovské maliarstvo a málo realistických lúkach – na jasnohnedom pozadí, vo veľkých a pravidelných odstupoch rastú neveľké zhluky rôznych rastlín.

Samostatná podkapitola je venovaná umelcovi Jánovi Veľkému. Jedným z najstarších zachovaných diel tohto majstra je triptych z roku 1477, momentálne sa nachádzajúci vo farskom kostole v Wiecławicach. Autorka sa tu bližšie zaoberá jednotlivými druhmi rastlín, ktorých je značný počet (uvádza i latinské názvy – np. Leucanthemum, Doronicum columnae, Agrimonia eupatoria atď.). Ďalej uvádza ako triptych z Olkusza (1484 – 1485), jedno z najvýznamnejších diel majstra Jána Veľkého. Jedným z charakteristických znakov tvorby Ján Veľkého je práve hojné zobrazovanie rastlín, akási fascinácia prírodou a botanikou.

Oltár autorstva Wita Stwosza (1477 – 1489) z mariánskej baziliky v Krakove taktiež tvorí samostatnú podkapitolu. Maľované rastliny v pozadí reliéfov sa nachádzajú v obrazoch Poklony troch kráľov, Zajatia Krista, Ukrižovania, Snímania z kríža, Troch Márií pri hrobe a Noli me tangere. Existujú aj iné umelecké diela z neskoršieho obdobia 1470 - 1500, v ktorých sa ich autori snažili hodnoverne zobraziť flóru. Najčastejšie boli maľované tradičné „lúčky“, rozprestierajúce sa pod nohami Panny Márie alebo svätých. Príkladom je Matka Božia z Dieťaťom a anjelmi z cisterciánskeho kláštora Szczyrzyc (1470 – 1480).

Zobrazovaním stromov v malopoľskom tabuľovom maliarstve sa zaoberá tretia kapitola neveľkého rozsahu. Stromy sú najčastejšie elementmi viac alebo menej členitej krajiny. Často máme dočinenia s schematickou a ťažko rozpoznateľnou maľbou. Prvé príklady tohto typu sú prítomné na tabuliach z polovice 15. Storočia, napríklad v prípade Piety z Tubądzina alebo Sťatia sv. Bartolomeja z triptychu z Kamionki Wielkiej. S rozvojom realizmu v krakovskom maliarstve, zobrazenia stromov sa stávajú čoraz viac rozšírenými.

Štvrtá kapitola pojednáva jednotlivé typy predstavovania rastlín. Jednotlivé podkapitoly nesú názvy: Łąka kwietna, Rośliny w ogrodzie, Rośliny w krajobrazie, Rośliny jako dopełnienie form architektonicznych, Rośliny w naczyniach i trzymane w rękach, Inne typy przedstawień roślin.

Najrozsiahlejšou je kapitola o funkciách zobrazovania rastlín. V prípade malopoľského tabuľového maliarstva je opísanie funkcií rastlín nie celkom jednoduché. Nie vždy je evidentné, či rastliny odkazujú na hlbší zmysel, či majú symbolický význam. Symbolické funkcie zaiste majú rastliny, ktoré držia v rukách postavy svätých, Panny Márie alebo Ježiša. Gesto držania v ruke akéhosi predmetu často získava formu prezentácie, zvýrazňuje jeho význam a odkazuje na hlbší význam alebo emocionálny vzťah.

Napríklad ruža v rukách Panny Márie je symbolom duchovnej a telesnej krásy, lásky a taktiež kráľovskej hodnosti. Biela ruža v ruke sv. Uršule z triptychu sv. Trojice na Waweli odkazuje na jej čistotu a vernosť Kristovi. Aj počet lupeňov kvetu ruže môže mať symbolický význam, ako v prípade obrazu sv. Žofie s dcérami autorstva Jána Veľkého z Moszczenice Niżnej. Päť lupeňov červenej ruže sa tu môže odvolávať na kristologickú symboliku, presnejšie päť rán Krista. Ružová halúzka alebo košík vyplnený lupeňmi kvetov sú najčastejšie zobrazované so sv. Dorotou, kde symbolizujú jej preliatie krvi pre vernosť Kristovi. V rukách mnohých svätých môžeme nájsť taktiež ľaliu bielu (Lilium candidum), pravdepodobne prvú ozdobnú rastlinu pestovanú v stredovekých záhradách prakticky v celej Európe.

V ranokresťanskom umení bola považovaná za rajskú rastlinu, znak života a svetla, ale v neskoršom období sa stala predovšetkým známy a ľahko rozpoznávaným symbolom čistoty, nevinnosti a panenstva (sv. Jozef, Panna Mária, sv. Agneška z Montepulciano, sv. Anton z Padovy, sv. Bernard z Clairvaux, sv. Dominik, sv. Katarína zo Sieny, sv. Klára z Assisi, sv. Uršuľa). V súvislosti so sv. Dominikom je známa legenda opisujúca udalosť po jeho smrti, keď z jeho hrobu vychádzala príjemná vôňa porovnateľná do vône ľalie. Rastliny boli zobrazované aj v rôznych nádobách – vázach alebo kvetináčoch. Kvitnúce lúky nie je možné vždy považovať za symbolické zobrazenia.

Symbolom panenstva Božej Rodičky sa stala záhrada – hortus conclusus – ktorá sa v maliarstve 15. storočia  ukazuje vo viacerých mariánskych obrazoch. O symbolických významoch rastlín v prípade oltára z Gentu bratov van Eyck niet pochýb – korunu Panny Márie zdobia nielen drahé kamene, ale aj kvety: ruže, ľalie, konvalinky a orlíčky. Osobitná kapitola je venovaná rastlinám v diele Jána Veľkého a Wita Stwosza. Háje v pozadí obrazov Madon môžu byť spájané s Rajom – miestom prebývania Nepoškvrnene Počatej, Nanebovzatej Božej Matky, korunovanej na Regina Coeli. Symbolom nepochopiteľného ľudským rozumom panenského materstva Márie bol horiaci ker zo Starého zákona. Horiaci ker bol zobrazovaný v ilustráciách Biblie Pauperum alebo Speculum Humanae Salvationis so scénou Zvestovania alebo Narodením Krista.

Záver publikácie tvorí kapitola o botanických inšpiráciách malopoľských tvorcov. Autorka analyzuje, či sa maliari tvorili priamo z prírody, skicujúc rozmanité druhy rastlín, alebo čerpali zo vzorníkov, grafík a herbárov.

V samotnom závere knihy prichádza so zisteniami a konklúziami. Väčšina rastlín, ktoré boli zobrazené v malopoľskom tabuľovom maliarstve, sa v skutočnosti vyskytujú v prírode tohto územia. Sporadicky sú maľované rastliny pochádzajúce z oblastí mimo územia Malopoľska – napríklad aloe, stromy alebo palmové listy. Najčastejším typom zobrazovania rastlín v malopoľskom tabuľovom maliarstve sú kvitnúce lúky. Rastliny bez pochýb plnia dekoratívnu funkciu a obohacujú kompozície obrazov. Rastliny držané v rukách rôznych postáv, umiestňované vo vázach alebo rastúce na lúkach rozprestierajúcich sa pod nohami Panny Márie, majú pravdepodobne konkrétny symbolický význam. Ťažšie je interpretovať funkciu rastlín tvoriacich kvitnúce lúky, prítomné v naratívnych scénach. Je aj taká možnosť, že niektorí tvorcovia, zvlášť Ján Veľký a Wit Stwosz, používali ilustrované rukopisné herbáre. Prítomnosť podobných alebo takmer identických zobrazení rastlín na obrazoch pripisovaných  rôznym malopoľským maliarom sa môže v budúcnosti stať príspevkom k širším úvahám na tému spolupráce umelcov a cechových vzťahov.

Štefan Valášek

Magdalena Michniewska. Rośliny w małopolskim gotyckim malarstwie tablicowym 1420 – 1540. Kraków: Towarzystwo Naukowe Societas Vistulana, 2014, 145 s. ISBN 978-83-61033-79-0.

Polské knihy lze v ČR objednat zde:

Klub Polskiej Książki i Prasy

Księgarnia - Knihkupectví

731 01 Český Těšín, Čapková 7

tel.: +420 558 740 226

e-mail: ksiegarnia@polonica.cz